A B C D E F G H CH I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

W

 

WHISKY

Obilný destilát pôvodom zo Škótska a z Írska. Je známa zhruba okolo 100 rokov. Pôvodný keltský názov "uisge beatha" alebo "usquebaugh" odpovedá latinskému aqua vitae a francúzskemu eau-de-vie, tzn. živá voda, voda života. Pôvodne sa vyrábala z jačmeňa a ovsa, dnes sa používa pri jej výrobe tiež pšenica, kukurica a žito. Samotné označenie "whisky" nezodpovedá žiadnej definícii ohľadne pôvodu, výroby či produktu. Až označenie jednotlivých druhov whisky je viazané na dodržanie určitých predpisov(napríklad označenie "scoth whisky" - škótska whisky - je chránené anglickým zákonom). V Írsku, Kanade a USA sa užíva pravopisná varianta whiskey.

Výroba
Sladenie - obilné zrná sa starostlivo roztriedia, preberú, vyčistia a potom sa namočia do vody, aby zmäkli. Zrno naberie vlhkosť, nastane klíčenie a tým sa mení škrob na cukry. Tomuto procesu sa hovorí diastáza. Po niekoľkých dňoch sa zmení v zelený slad, ktorý sa dopredu zbaví prebytočnej vody sušením, potom sa drtí a miesi s vodou na mut-brečku.
Kvasenie - rozdrtený slad sa v kadiach zmieša s vriacou vodou, kde sa cukornaté látky rozpustia. Konečne sa tekutiny obsahujúce cukry oddelia od pevných častíc, nastáva kvasenie. Pevné častice rozdrteného sladu sa premiestnia do kvasných kadí, ktoré majú obsah 9000 a 50 000l. Pridajú sa prírodné kvasinky, ktoré pomôžu premeniť cukor na alkohol a kysličník uhličitý. Tomuto procesu hovoríme "sweet" alebo "mellow" mash (sladký alebo jemný kvas).Pri druhom procese zvanom "sour" mash (kyslé kvasenie) je vedľa kvasníc tiež pridaný zvyšok z prvého kvasenia, ktorým sa celý postup kvasenia urýchli.
Destilácia - Prekvasená obilná brečka sa umiestni do destilačných prístrojov pot-still (destilácia v tomto prístroji prebieha dvakrát za sebou) alebo patent-still (v tomto prístroji sa destiluje jednorázovo, čo umožňuje mnohonásobne urýchliť výrobu, produkt takto získaný je samozrejme lacnejší, avšak nie nijak druhoradý. Tento výrobný postup počíta s ďaľším miešaním - rezaním). Tieto dva destilačné spôsoby sú dôvodom rozdelenia medzi rôznymi druhmi whisky.
Zrenie - zrejú v dubových sudoch alebo v starých sudoch po sherry alebo portskom najmenej 3 roky. Špičkové kvality zrejú 12 a viac rokov.

Druhy whisky
Nerezaná - straight whisky, unblended - jednodruhová
Rezaná - blended whisky - skladá sa z kukuričnej a obilnej whisky

Druhy whisky podľa miesta výroby:


Írska whisky - Irish Whiskey bola vôbec po prvýkrát vyrobená írskymi mníchmi v 11. storočí. Až v 18. storočí si však získala meno. Je považovaná za najstaršiu whisky na svete. Základnými surovinami pri výrobe: jačmeň, pšenica, ovos a žito, niekedy tiež melasa z cukrovej trstiny. Od polovice 18. storočia bolo v Írsku 2000 paliarní, ktorých centrom bol Cork, Dublin, Belfast, Tullamore, Kilbegan, Kineadine, Lochrin, Doderbank. Od týchto čias je írska whisky známa z dvoch rodinných dynastií, a to z rodiny Haig zo Škótska a rodiny Jameson z Írska. Dnes je výroba v Írsku centralizovaná. Neďaleko Dublinu je centrálna destilérka, ktorá vyrába podľa receptov vlastníkov všetky druhy írskej whisky.
Írská whisky je 3x destilovaná. Je destilovaná spôsobom pott-still. Dva faktory - materiál a trojnásobná destilácia - znamenajú rozdiel medzi škótskou a írskou whisky. Zrenie írskej whisky trvá najmenej 3 roky, často 10-12 rokov. Uložená ku zreniu je v sudoch po sherry, bourbone, rume alebo tiež v sudoch z amerického bieleho dubu. Tu získava každá whisky individuálny tón farby, chuti a vône. Írska whisky má strednú sladovú chuť tak ako škótska a kanadská whisky, ak nie je slad sušený nad ohňom a dymom z rašeliny. V posledných rokoch prichádza na trh tiež Blended Irish Whiskey, ktorá je rezaná destilátom z iného obilia.
Najznámejšie značky: John Jameson, John Power, Tullamore, John Locke.


Škótska whisky - Scotch Whisky je svetovo preslávený druh whisky. Umenie jej destilácie je Škótom známe už stovky rokov. Jej názov vznikol zo starého keltského "uisqe beatha" - živá voda. Časom sa slovné spojenie skrátilo na "uisge", potom na "usky" a v závere už na whisky. Spočiatku bol tento nápoj cenený pre svoje liečebné vlastnosti. Neskôr sa stal obľúbeným aj pre bežnú konzumáciu. V 15. storočí sa stal veľmi obľúbeným u kráľovského dvora a aristokracie, zatiaľ sa však nedostal za hranice zeme. Destiláciu prevádzkovali obvykle farmári , ktorí whisky vyrábali v odľahlých oblastiach a na izolovaných miestach, pretože se vyhýbali platbe vysokých daní. Týmto spôsobom vznikali páliarne na Škótskej vysočine. V roku 1811 bol na Morayshire zriadený liehovar, ktorý používal vodu z hory Mannoch a vyrábal vysoko cenenú sladovú whisky. Spočiatku bral liehovarník John Cumming vodu z prameňov stekajúcich po svahoch hôr. Pre stále sa zvyšujúcu obľubu whisky, a teda spotrebu, musel sa napojiť na vodu priamo u jej prameňa. Nechal položiť v podzemí drevené potrubie v dĺžke dve a pol míle. Získal tak jedinečnú vodu a jej nezmerateľný výber, takže vyberači daní boli bezmocní. Tajné a nezákonné pálenie whisky trvalo veľmi dlho a až v 19. storočí bola neprimeraná daň znížená a úrady tvrdo postupovali proti nezákonným výrobcom. V tejto situácii mohli teda prosperovať len tí najšikovnejší a najtvorivejší podnikatelia. Jedným z nich bol aj John walker, ktorý sa stal priekopníkom vylepšovania surovej whisky pomocou miešania. Škótska whisky je známa svojou jedinečnosťou, ktorá je daná tiež zemepisnou polohou. Vysoko na svahu Mannoch Hill, v Škótskej vysočine, prebubláva voda derúca sa na povrch cez rašelinu z hlbokého podzemného prameňa. Je ľadovo studená, krištáľovo čistá. V Škótsku sa rozlišujú 4 hlavné regióny, v ktorých sa whisky destiluje, patrí medzi ne: Highlands, Lowlands, Campeltown a Islay. Hlavnou surovinou pre jej výrobu je jačmeň. Neskorším miešaním s čistým obilným destilátom vzniká blended whisky, ktorá lepšie vyhovuje chuti Európanov než čistá jačmenná. Škótska whisky by samozrejme nemala chýbať v žiadnom bare. Každý lepší podnik by mal mať vo svojej ponuke niekoľko druhov.

Higland Malt - súhrnné označenie pre všetky produkty, ktoré sú zhotovované v severnom Škótsku na vysočine, v Greenocku na západe a v Dundee na východe Škótska. Má jemnú charakteristickú arómu a platí za najlepšie sorty. Patrí sem: Speyside, Glenlivet, Balmenach, Banffshire, Clynelish. Zvláštne postavenie medzi Highland Malt Whisky má "Eastern Malt" pre svojue charakteristickú rašelinovú arómu - Glenrothes, Tamnavulin, Glenfiddich, Cardow, Glen Elgin, Highland Park.
Lowland Malt - všeobecné označenie pre všetky produkty južne od Breenocku a Dundee na východe Škótska. Lowland Malt má ľahkú, jemnejšiu rašelinovú arómu a je s obľubou používaná k miešaniu Blended Scotch Whisky.
Island Malt - tieto whisky pochádzajú z ostrovov Skye, Mull, Orkney, Jura a Islay. Sú to najsilnejšie malt whisky.
Campbeltown Malt - pochádza z poloostrova Highland Malt Whisky, z dvoch známych paliarní, ktoré produkujú jemnú Highland Malt Whisky s ľahkým rašelinovým nádychom.

Štandardná kvalita:
Je to zmes až päťdesiatich sladových a obilných whisky. Jednotlivé whisky, ktoré zmes tvoria, obvykle zreli asi päť rokov. Môžu sa medzi nimi vyskytnúť aj také, ktoré dozrievali osem či dvanásť rokov. Známou je zmes nesúca meno Pig´s Nose čiže prasačí rypák, stará štyri roky.
Johnie Walker Red Label, Ballantine´s, Bell´s Extra Special, Black and white, Club 99, Cutty Sark, Gilbey´s Royal, Haig´s, King George IV, Old Smuggler, Queen Anne, Red Hackle, Sandeman´s, Seagram´s 100 Pipers, Vat 69, White Horse,Dewar´s White Label.
Výberová kvalita (De luxe):
Ide o miešané whisky obsahujúce vyšší podiel starších whisky než zmesi štandardné, a preto tiež je ich cena vyššia. Termín "de luxe" vyjadruje len subjektívne hodnotenie. Neexistuje totiž žiadne pravidlo, ktoré by určovalo, od akého veku použitej whisky sa zmesi smú nazývať de luxe. Čo jeden výrobca považuje za zmes de luxe, druhý týmto názvom označiť nemusí. Ancestor de Luxe, Ballantine´s 12 a 17 rokov stará, Bell´s 20 rokov stará, Buchanan´s de Luxe, Chivas Regal, Haig´s Dimple, Johnie Walker Black Label, Royal Salute, Something Special.
Značiek whisky , ktoré sa vyrábajú v Škótsku je samozrejme omnoho viacej.
Čistá sladová whisky
Čistá sladová whisky alebo "single malt", je produktom jednej paliarne. Väčšina paliarní vyrába škótsku whisky predovšetkým pre účely miešania. Mnohé z nich si však určité množstvo ponechajú a predávajú ju ako čistú sladovú. Vek čistej sladovej whisky je zhruba od piatich rokov vyššie. Samozrejme, že čím je staršia, tím je opäť cena whisky vyššia. Všeobecne platí, že čistá sladová whisky je drahšia než štandardná zmes.
The Glenlivet, Laphroaig, Glenfiddich.
Sudová sladová whisky
Je kombináciou rôznych sladových whisky, môže však byť kombináciou jednej whisky rôzneho veku. Sudová sladová whisky bola predchodcom whisky miešanej. Dnes sa môže jednať o zmes niekoľkých sladových whisky z rovnakej oblasti, napríklad zo Speyside na Vysočine. Ide o druh pomerne vzácny.
The Strathconom, Mar Lodge, Pride of Stratspey.


Kanadská whisky - Canadian whiskey je súhrnný názov pre všetky druhy whisky, ktoré sú vyrobené v Kanade a dodržujú pravidlo, že v základnom destiláte je viac než 50% kukurice, a až potom ostatné obilia ako ovos, žito, pšenica. Jej výroba sa rozšírila počiatkom 20. storočia vďaka škótskym, anglickým a írskym prisťahovalcom.
Je destilovaná spôsobom potant-still, kontinuálna destilácia však prebehne iba 2x. Táto whisky je okamžite po destilácii rezaná s Grain Whiskey (obilnou) a to je rozdiel, ktorý zreteľne odlišuje kanadskú whisky od iných výrobkov. Zrenie pre kanadskú whisky je predpísané - 4 roky. Výberové produkty zrejú až 12 rokov v dubových sudoch. Územie, kde sa pestuje obilie a kukurica k výrobe whisky, sa nachádza v južnej Kanade. Kanadská whisky je svetlejšia než škótska, írska alebo americká. Je ľahšia a je veľmi vhodná k miešaniu koktailov. Výborne vyznie jej chuť aj v spojení s Coca-Colou alebo Ginger-Ale. Kanadská whisky je niekedy mylne označovaná ako Rye Whiskey, aj keď v Kanade sa vyrába veľmi mnoho bourbonov.

Canadian Straight Whiskey
Canadian Rye Whiskey- destilát z jedného druhu obilia, kde hlavným podielom musí byť zastúpené žito.
Canadian Bourbon Whiskey- hlavným podielom v destiláte je kukurica(51%)

Canadian Blended Whiskey
- destilát zo sladového jačmeňa, rezaný obilným liehom.

 




Americká whisky - bourbon - American Whiskey je každá whisky, ktorá bola vyrobená v Amerike. Až podľa použitého základného materiálu (kukurica, žito) je rozdelená na bourbon a rye whisky.

Bourbon Whiskey - označenie pre destilát, ktorý je vyrobený najmenej z 51% kukuričných zŕn a ďalej z ďalších druhov obilia. Základnou surovinou pre výrobu je už zmieňovaná kukurica (51%), pri výrobe sa musia dodržovať základné predpisy. Bourbon nesmie mať po druhej destilácii viac než 80% alkoholu a uložený môže byť len v nových, zauhlených sudoch z bieleho dubu, v ktorých bude zrieť destilát najmenej 2 roky. Nesmie obsahovať žiadne prímesi a pri plnení na expedíciu musí mať najmenej 40% alkoholu. Dodržaním týchto prísnych predpisov je garantovaná stále rovnaká kvalita Bourbon Whiskey. Jej história začína rokom 1789, kedy sa v bývalom grófstve bourbon - dnes štát Kentucky - objavil potulný babtistický kazateľ Eliáš Craig, ktorý sa rád zaoberal pálením kukurice. Destilát bol nazvaný bourbon po francúzskom šľachtickom rode. Nízke ceny bourbonu skoro dobyli východne pobrežie Ameriky. Bourbon je jediný alkoholický nápoj, ktorý bol kedysi prehlásený americkým kongresom za ušľachtilý.

 

WILD TURKEY

Tretí najpredávanejší bourbon v Spojených štátoch bol po prvýkrát vyrobený v roku 1789 ako destilát zo zmesi kukurice, žita a sladu. U jeho zrodu stál reverend Elijah Craig a miesto, kde sa Wild Turkey narodil sa volalo Bourbon County.
V roku 1855 založila v meste Lawrenceburg rodina Ripyových destilériou nazvanú Wild Turkey Hills. Už od počiatku sa distribúcia ich bourbonu (zatiaľ s menom Old Joe Bourbon) zaoberal obchodník Austin Nichols, ktorý tiež v roku 1939 túto destilériu prevzal. O rok neskôr zmenil názov bourbonu na Wild Turkey podľa blízkych pahorkov Wild Turkey Hills, ktoré často navštevovali prominentní lovci divokých moriakov. Tí sa tiež zaslúžili o popularitu bourbonu z blízkej destilérky.
Wild Turkey je radený do kategórie prémiových bourbonov a pri jeho výrobe je pozornosť venovaná predovšetkým starostlivému výberu surovín. Vysoko kvalitná voda bez obsahu železa a ďalších nežiadúcich prvkov, sladový jačmeň z Montany, kukurica z Kentucky a žito z Dakoty spolu s kvasnicami z vlastnej produkcie sú základnými zložkami bourbonu Wild Turkey. Podľa zákona musí bourbon obsahovať najmenej 51 % kukurice. To však neznamená, že čím viac, tím lepšie. Kukurica je totiž zo všetkých obilnín najlacnejšia, a preto ju niektorí výrobcovia používajú zo 70-80 %. U Wild Turkey sa uvádza obsah kukurice 51-60 %. Zvyšok tvorí drahšie žito a sladový jačmeň. Ďalším dôležitým krokom, ktorého dôsledkom je unikátna chuť tohto bourbonu, je zrenie. WILD TURKEY sa skladuje až 8 rokov v nových sudoch z bieleho dubu vypálených na štvrtý, to je, najvyšší stupeň.
Skutočnú príchuť jedinečnosti má WILD TURKEY RARE BREED. Je jedinečný nie len tím, že sa jedná o unikátnu zmes rôzne starých bourbonov, ale aj tím, že je stáčaný priamo zo sudov, bez toho aby sa miešal s vodou. Preto má každá samostatná produkcia svoju špecifickú hodnotu obsahu alkoholu. Wild Turkey je častým víťazom najprestížnejšej výstavy alkoholických nápojov "Wine & Spirit Competition", kde už niekoľkokrát získal ceny ako najlepší svetový bourbon. V roku 1992 a 1994 to bola zlatá medaila a v roku 1996 medaila strieborná.
Wild Turkey je najlepšie piť buď čistý alebo s kockou ľadu. Ako jeden z mála bourbonov si však aj po zmiešaní s colou zachová svoj charakter, komplexnosť, dlhotrvajúcu chuť aj plnú arómu, ktorá je preslávená svojou bohatosťou siahajúcou od pomarančov, medu a vanilky až po muškátový orech, tabak a portské. V chuti objavíte škoricu, žitný chlieb, borievky, ostružiny i mandle.


Wild Turkey- obsahuje 43,4%alkoholu.
Wild Turkey Rare Breed- obsahuje
54,5%alkoholu.

 

A B C D E F G H CH I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z